Prekvapujúci spôsob, akým fungujú tvoje zvyky

Zvyk je niečo, čo robíš automaticky bez premýšľania z dôvodu, že to tak robíš vždy. Často to vnímaš skôr ako niečo, čo sa ti deje, než cieľavedomé rozhodnutie.

Tvoje podvedomie rozhoduje za teba. Ráno sa napríklad zobudíš a ideš si automaticky umyť zuby bez toho, aby si o tom premýšľal. Alebo fajčiar sa vyberie na balkón zapáliť si cigaretu a uvedomí si čo robí až po pár ťahoch.

Počas života si nevedome vybuduješ stovky zvykov. Niektoré sa vytratia, niektoré držia ako prikované. Jedno je ale isté, zvyky sú jednou z najsilnejších vecí, ktoré ovplyvňujú tvoj život.

Proces tvorby a zmeny zvykov u ľudí bol po dlhú dobu záhadou. Jeho odhalením sa objasnilo mnoho o fungovaní mozgu. Taktiež je to skvelá príležitosť pre teba.

Keď pochopíš, ako fungujú zvyky, budeš ich môcť cieľavedome vytvárať a meniť. Budeš vedieť ako meniť v živote veci, ktoré nešli dlhé roky. Chopíš svoj osud do rúk pevnejšie.

Rozhodnutie budovať a meniť svoje zvyky bude mať na tvoj život veľa ďalších priaznivých účinkov, o ktorých napíšem v ďalšom článku.

V tomto článku sa dozvieš ako fungujú zvyky a poviem ti fascinujúci príbeh človeka, ktorý stratil pamäť. Jeho skúmanie naštartovalo mnoho vedcov na svete, aby prišli na to, ako fungujú zvyky.

Môže si niečo zapamätať človek bez pamäti?

Nasledujúci príbeh je požičaný zo skvelej knihy Sila zvyku od Charelsa Duhigga. Je to o človeku menom Eugen Pauli. V postaršom veku mu napadol vírus mozog a zlikvidoval aj časť mozgu zodpovednú za dlhodobú pamäť.

Od toho momentu si nebol schopný zapamätať žiadne nové informácie dlhšie, ako na jednu minútu. Taktiež si pamätal len udalosti pred jeho 40-tým rokom. Avšak jemu bolo okolo 70-tky.

Navyše sa s ním jeho žena presťahovala do nového domu, ktorý si nemal ako zapamätať. Tento pán bol veľmi dobrým adeptom na skúmanie mozgu a pamäte, preto za ním občas chodil výskumník.

Pri jednej debate s výskumníkom Eugen povedal, že potrebuje na záchod. Vstal, odišiel sám na záchod a vrátil sa naspäť. V tom momente ešte výskumníkovi neprišlo podozrivé, že ten človek nepoznal nič vo svojom dome, ale vedel trafiť na záchod.

Keď sa Eugena spýtal, kde je kuchyňa, nemal zdania. Nevedel nič. Ale keď sa ho spýtal, čo spraví, keď je hladný, Eugen sa vydal priamo do kuchyne a vytiahol nejaké jedlo.

Ba čo viac, Eugen sa naučil chodiť sám na prechádzky po ceste, ktorou s ním jeho žena prešla stovky krát a dokázal sa vrátiť domov. No v žiadnom bode cesty nemal tušenia, kde je!

Ako človek, ktorý nevie kde je a nedokáže si zapamätať žiadnu novú informáciu, trafí na záchod, do kuchyne alebo sa dokáže naučiť cestu? To bola záhada, ktorú bolo treba vyriešiť.

Druh pamäte, ktorý si nemusíš pamätať

Výskumníkom napadlo, že jeho novo naučené schopností sú možno zvyky, ktoré mozog ukladá v inej časti, ako dlhodobú pamäť.

Aby to overili, rozhodli sa s ním hrať pravidelne hru.

Father Diamonds Prince Playing Cards King Jack

Výskumník k nemu stále prišiel, vyložil na stôl 8 dvojíc kariet a požiadal Eugena, aby si jednu vybral. Jedna bola stále ta správna a druha nesprávna. Keď Eugen vybral správnu, výskumník oslavoval a chválil ho.

Keď vybral nesprávnu, Eugen dostal negatívnu odozvu. Presne tú istú hru s ním opakoval desiatky krát a za každým sa ho spýtal, či niekedy v živote videl tie karty. Vždy prišla odpoveď, že nie.

Po ôsmich dňoch tréningu vybral správne 85% kariet a po 36 dňoch až 95%. Napriek tomu, že tie karty vôbec nepoznal.

Keď sa ho výskumník spýtal ako to robí, povedal, že netuší. Že je to niekde v hlave. Ruka sa inštinktívne načiahne za kartou, ale že tie karty nikdy v živote nevidel.

Zaujímavé bolo, že keď vyložil všetkých 16 kariet na stôl, Eugen nebol schopný ich rozdeliť na dve kôpky. Vedel vyberať len v presne naučených dvojiciach.

To pasovalo do ich teórie, že zvyky sa tvoria len pri špecifických okolnostiach. Ako náhle zmeníš okolnosti, zvyk sa vytratí. Nemohol si pamätať karty, lebo ich nemal v dlhodobej pamäti, no mohol vyberať správnu kartu z naučenej dvojice.

Keď vedci ďalej skúmali tento fenomén, zistili, že existuje iný druh pamäti, ktorý sídli v úplne inej časti mozgu s názvom bazálne gangliá. Táto pamäť ide úplne mimo centrum dlhodobej pamäte. Volá sa to implicitná, alebo podvedomá pamäť. Pomocou nej sa učíš rôzne zručnosti a úlohy.

Bez podvedomej pamäte by si sa zbláznil

Presne tento druh pamäte sa aktivuje keď ideš 150-tý krát po tej istej ceste do práce, takže sa už nemusíš na to sústrediť, tak ako na začiatku. Podvedomá pamäť je v hre keď automaticky zasvietiš svetlo v izbe alebo kedykoľvek si ani nepamätáš, čo si pred chvíľou robil.

Podvedomá pamäť má za úlohu zapamätať si užitočné veci v tvojom živote, aby si ich potom mohol robiť automaticky – bez premýšľania a rozhodovania.

Ak by si nemal podvedomú pamäť, všetky procedúry v živote, ktoré robíš zdanlivo automaticky, by museli prechádzať cez vedomú pamäť. Musel by si si rozpamätávať ako sa viažu šnúrky alebo kde zakaždým ukladáš mobil.

Tvoj mozog by bol neustále zahltený a paralyzovaný rozhodovaním.

Tebe to možno príde ako niečo samozrejmé. Ale z pohľadu evolúcie je to geniálna vec. Tvoj mozog sa neskutočne odbremení od neustáleho rozhodovania a premýšľania. Keď už raz na isto určí, že daná vec je pre teba prospešná, presunie ju do podvedomej pamäte.

Ty potom vykonávaš činnosti automaticky a tvoj mozog môže venovať energiu iným, užitočnejším aktivitám, ako rozhodovať sa 1000x dookola o veci, o ktorej už vie, že je užitočná.

Mozog neustále kontroluje a vyhodnocuje výsledok tvojej činnosti a jej okolnosti. Ak po niečom prichádza pozitívna odozva, zapamätá si to. A ak sa to opakuje dookola, táto činnosť sa automatizuje.

Ak pozitívna odozva prestane prichádzať, zvyk sa odučíš. Celý tento proces sa deje podvedome v úplne inej časti mozgu ako dlhodobej a vedomej pamäti.

Takto sa dá vysvetliť, ako človek bez akejkoľvek dlhodobej pamäte si dokáže zapamätať ako sa dostať na záchod, či do kuchyne. Za každým, keď tam prišiel a uspokojil svoju potrebu, mozog si zapamätal celú tu činnosť podvedome.

Prakticky, čokoľvek, čo budeš opakovať dostatočne často a budeš to ty alebo tvoj mozog považovať za užitočné, sa zautomatizuje. A toto je zvyk!

Koncept zvykovej slučky

Veľmi stručne ti popíšem z čoho sa zvyky skladajú a ako fungujú. Zvyk by sa dal popísať ako zvyková slučka, ktorá sa skladá zo 4 komponentov:

  1. Podnetzvyk sa aktivuje, keď tvoj mozog zaregistruje podnet, ako napríklad to, že ti treba na záchod, že si hladný alebo v izbe je tma.
  2. Činnosťmozog na podnet reaguje tak, že spustí naučenú činnosť z podvedomej pamäte. Ideš na záchod, do chladničky alebo zapneš svetlo.
  3. Odmenapo vykonaní činnosti musí prísť nejaká odmena. Odmena je priamo naviazaná na podnet. Keď zaregistruješ podnet, si motivovaný robiť tú činnosť, pretože čakáš odmenu.

Po záchode sa ti uľaví. Keď sa naješ, zažiješ príjemné pocity a zažehnáš hlad. Zasvietíš svetlo a vidíš čo je v izbe.

  1. Túžba –  poháňa zvyk.

Keď ideš na záchod túžiš po tom, aby si odstránil nepríjemný pocit. Pri hlade to je to isté. Pri svetle túžiš po tom, aby si videl čo je v izbe.

Túžba nie je to isté ako odmena, lebo často môžeš tú istú túžbu uspokojiť rôznymi odmenami. Napríklad, túžbu uľaviť si od stresu môžeš vyriešiť alkoholom, ale aj rozhovorom s blízkym. Pri oboch príde úľava, ale v rôznych formách.

Avšak, ak by si netúžil uspokojiť nejakú potrebu, nebol by si motivovaný tú odmenu vyhľadávať v momente, keď sa podnet objaví. Neopakoval by si činnosť a mozog by ju nezautomatizoval. Keď tam je túžba, zvyk sa automatizuje najjednoduchšie.

Zvyky v praxi

To všetko sa odohráva v životoch každého z nás bez toho, aby sme si to uvedomovali. Každý deň robíš desiatky úloh bez premýšľania, učíš sa nové a zabúdaš staré. Za to všetko vďačíš podvedomej pamäti. Bohužiaľ, aj za tvoje zlozvyky.

Teraz už vieš, ako fungujú zvyky. Pri ich tvorbe a zmene môžeš pracovať s rôznymi podnetmi, činnosťami, odmenami a vyhľadávať rôzne túžby.

Ak sa naučíš, ako tento proces využívať vo svoj vlastný prospech, môžeš si do života zaviesť alebo meniť zvyky, ktoré si do teraz nebol schopný dlhé roky. Nemusíš byť len ich väzňom.

Ako na to, sa pozrieme v inom článku. Na teraz dúfam, že ťa koncept zvykov zaujal a budeš ďalej sledovať tento blog, aby si sa dozvedel viac!

Prihlás sa na náš e-mail odber a nezmeškaj nové články. Ak sa ti článok páčil, zdieľaj ho so svojimi priateľmi!

 

Skús sa zamyslieť nad nejakým tvojím zlozvykom. Aké podnety ho spúšťajú? Aké je to činnosť? Čo je odmenou pre teba? Aká túžba ho poháňa? Akú inú činnosť by si mohol robiť miesto pôvodnej, aby si uspokojil tvoju túžbu, ale robil niečo lepšie pre seba?

Podeľ sa v komentári s výsledkom tvojich úvah.