Pasca potešenia – prečo sa cítiš dobre pri tom, ako si ničíš život! (1. časť)

Chcel by si vedieť do akej pasce padáš a vôbec si to neuvedomuješ? V tej pasci dneska žije takmer každý človek moderného sveta. Najhoršie na tom je, že o tom nemáme vôbec ani zdania.

Tá pasca je veľmi zradná, pretože sme v nej ako ryba vo vode. Vodu si už ani neuvedomujeme. Alebo skôr, sme ako žaba, ktorá bola hodená do studenej vody, ktorá sa postupne zahrieva. Tá žaba nemá potrebu vyskočiť von, lebo necíti žiadne nebezpečenstvo.

V tej pasci máš pocit, že si biologicky enormne úspešný, no pri tom sa ničíš!

Tento článok som rozdelil na dve časti. V prvom článku sa dozvieš, ako funguje naša motivácia z evolučného hľadiska. Konkrétne, aké mechanizmy nám zabezpečovali prežitie po milióny rokov.

Následne ti ukážem, ako tie isté mechanizmy nás teraz udržujú v pasci potešenia. Túto pascu ti podrobnejšie odhalím v druhom článku. V ňom ti predstavím aj konkrétne príklady a dôsledky tejto pasce.

Všetko do seba bude zapadať ako puzzle, preto je dôležité, aby si prečítal aj tento prvý článok. Ak si napriek tomu praješ rovno preskočiť na druhý článok, klikni sem.

Po prečítaní tohto dvoj-článku pochopíš, že si v pozícii žaby, ktorej voda sa už zohriala. Bude už len na tebe, či budeš chcieť vyskočiť. A veru že, to nie je ľahké!

Teraz už poďme na to.

Ako príroda zabezpečuje naše prežitie?

Čo je vôbec zmyslom života? Táto otázka trápi ľudí už od nepamäti. Objektívnu odpoveď možno nikdy nenájdeme. To nám ale nebráni, aby sme túto otázku skúmali z pohľadu evolúcie. Všetko nasvedčuje tomu, že náš biologický zmysel je úspešne posunúť naše úchvatné gény ďalej.

Na to, aby sme mohli uskutočniť tento veľkolepý plán, musíme prežiť a rozmnožiť sa. Gény, ktoré nedokázali prežiť a rozmnožiť sa, už tu nie sú. A naopak. Tie, ktoré nosíš aj ty, úspešne prežili milióny rokov.

To je síce pekné, ale ako to príroda dokázala zariadiť? Aké mechanizmy fungujú v našich hlavách a telách? Systém, ktorým nás príroda vedie k prežitiu a rozmnožovaniu je úchvatný a geniálny! Teraz ti ho priblížim.

Mechanizmus č. 1

Rýchlo si spomeň na dve veci, na ktoré ľudia myslia najčastejšie a prinášajú im radosť. Asi ti nemusím hovoriť dva krát, že sú to jedlo a sex. Nebude náhoda, že jedlo (a voda) je najzakladanejší prvok pre prežitie a sex pre rozmnožovanie.

Potešenie je prvý mechanizmus, ktorý nás má motivovať k akcii. Je to spôsob, akým ti príroda hovorí: „Si na dobrej ceste. Práve zvýšil šancu na prežitie a zachovanie génov.“ Nie je to len o jedle a sexe, ale tieto dve veci sú pevný základ.

Pocit pôžitku takisto zvýši šancu, že budeš tento zážitok vyhľadávať aj v budúcnosti. Čo zase zvyšuje šancu na prežitie.

Mechanizmus č.2

Predstav si, že nevieš, čo je oheň. Vložíš doň ruku. Popáli ťa to a rýchlo ju vyberieš. Alebo ti tvoja partnerka povie, že sa chce s tebou rozísť. To doslova bolí.

Bolesť je druhý mechanizmus, ktorý ťa má motivovať k akcii, respektíve k vyhnutiu sa niečomu. Je to spôsob, ktorým ti príroda hovorí: „Nie si na dobrej ceste. Práve ohrozuješ šancu na prežitie a zachovanie génov.“

To, že je niečo bolestivé a nepríjemné zníži šancu, že tento zážitok budeš vyhľadávať aj v budúcnosti. Čo opäť zvýši šancu na prežitie.

Mechanizmus č. 3

Teraz žijeme v dobe prebytku. Avšak po celú našu históriu sme žili v nedostatku a neistote. Nikdy si nemal istotu, že zoženieš jedlo a prežiješ. Človek alebo živočích, ktorý nedokázal efektívne vynaložiť s energiou jej nemusel mať dostatok, keď ju naozaj potreboval.

Zachovávanie energie je tretí mechanizmus. Náš mozog prahne po efektivite. Chce najväčší úžitok, s čo najmenším výdajom energie. Podobne, gény, ktoré umožňovali telu narábať s energiou šetrnejšie (napríklad efektívnejšie trávenie) mali väčšiu šancu, že prežijú.

Si motivovaný robiť veci, ktoré ti donesú najviac úžitku = najviac potešenia a najmenej bolesti, pri čo najmenšom výdaji energie. To do nejakej miery vysvetľuje našu lenivosť.

Môže nás potešenie motivovať dlhodobo?

Potešenie je často veľmi intenzívny, avšak relatívne krátky pocit. Je to konečný cieľ, ku ktorému sa chceš dopracovať.

Často ťa to stojí veľa energie, kým sa k tomu intenzívnemu zážitku dopracuješ. Niekedy pracuješ dlhé dni a týždne s vyhliadkou na neistý výsledok. Je to tá vidina skvelého zážitku, ktorá ta udrží pri tom tak dlho?

Použijem príklad z prírody. Vták strakoš sivý, keď chce nalákať partnerku, aby mal možnosť rozmnožiť svoje gény, loví potravu a zbiera rôzne užitočné veci na stavbu hniezda a pripevňuje ich na tŕne.

Potom priletí samička a porovnáva, ktorý samec dokázal nazbierať najviac vecí a podľa toho si vyberá. Samec pri tom dlhé obdobie vynakladá veľa energie. Riskuje, že pri zbieraní materiálu natrafí na predátora, ktorý ho zabije. Možno občas kradne svojím súperom a riskuje šarvátku.

To všetko robí len kvôli pocitu potešenia, ktorý ešte nikdy nezažil (v prípade, že ešte nikdy žiadnu samičku nezískal)? Navyše nikde nie je zaručené, že bude úspešný. Musí pri tom súperiť s ďalšími samcami. Nie je za tým niečo viac? Dalo by sa povedať, že za tým stojí inštinkt, ale to stále nie je dostatočné vysvetlenie toho, čo ho naozaj motivuje.

Ďalší systém motivácie

Spoločne s potešením a bolesťou existuje ďalší paralelný systém motivácie. Sú to pocity šťastia a nešťastia, lepšie povedané – emócie. Intenzívnu extázu radosti nemôžeš mať dlho, lebo tvoj nervový systém sa vyčerpá. Naproti tomu, emócie môžeš pociťovať dlhodobo, lebo sú menej intenzívne. Zároveň plnia podobnú funkciu ako potešenie a bolesť.

Emócie sú mapou na ceste životom, ktoré ťa vedú k vyššiemu cieľu – potešeniu. Keď robíš niečo, čo ťa privádza bližšie k tvojím cieľom, pociťuješ pozitívne emócie a si šťastný. To ťa motivuje, aby si v tom pokračoval ďalej.

Ak robíš niečo, čo ťa neprivádza k tvojím cieľom, dajme tomu, že sa ti nedarí alebo situácia sa nevyvíja tak, ako si praješ, pociťuješ negatívne emócie. Vtedy sa cítiš nešťastný. To ťa zase motivuje robiť veci inak, alebo niečo zmeniť.

Pocity šťastia a spokojnosti často pramenia z činností, ktoré vedú k tvojím cieľom. Bez zmysluplnej snahy, ktorá vedie k potešeniu sa vytratí šťastie z tvojho života. Potešenie samo o sebe nestačí.

Dajme to všetko do perspektívy

V krátkosti zhrniem pointu toho, čo som do teraz vysvetľoval.

My ľudia a zvieratá sme biologicky nastavení na to, aby sme sa snažili prežiť a rozmnožiť.

Existujú tri základne mechanizmy, ktoré nám k prežitiu a rozmnožovaniu pomáhajú najviac.

  1. potešenie,
  2. bolesť,
  3. zachovanie energie.

Potešenie a bolesť sú hlavným signálom, ktorý nám komunikuje, či sme biologicky úspešný. Zachovávanie energie nám zase umožňuje narábať s energiou efektívne a mať jej dostatok, keď ju naozaj budeme potrebovať.

Samotné potešenie a pôžitok sú konečným cieľom našej snahy, ale často musíme intenzívne a dlhodobo pracovať, aby sme sa k ním dopracovali.

Spôsobom prírody, ako nás motivovať vynakladať úsilie k dlhodobým cieľom sú pocity šťastia a nešťastia.

Pozitívne emócie sú spôsobom prírody, ako nám povedať, že sme na správnej ceste a motivovať nás pokračovať ďalej. Negatívne emócie nám zasa napovedajú, že niečo nie je v poriadku a motivujú nás k zmene.

Cieľavedomá snaha za tvojimi cieľmi je nutná k tomu, aby si pociťoval šťastie v živote.

Tieto mechanizmy fungujú výborne, až kým ich niečo nenaruší

Mechanizmy, o ktorých som písal nie sú perfektné, ale celkovo si vedú dobre. Problém nastane, keď do prirodzeného prostredia živočícha uvedieš niečo, čo tam nepatrí alebo sa tam nikdy nevyskytovalo.

Vráťme sa k strakošovi sivému, vtákovi, ktorý musel hromadiť potravu na tŕňoch, aby mal šancu nalákať samičku. Vzali ho do klietky a dali mu tam 2 tlačidla. Keď stlačil modré, mohol ísť von loviť a hromadiť hmyz a tým sa snažiť nalákať partnerku. Keď stlačil červené tlačidlo, dostal partnerku okamžite.

Čo si myslíš, keď sa naučil funkcie tlačidiel, ktoré stískal? Samozrejme v súlade s princípom zachovania energie, vybral si červené tlačidlo. Okamžitú odmenu a potešenie bez vynakladania zbytočnej energie.

Avšak zaujímavé to začalo byť, až keď obmenili tlačidla. Keď stlačil modré tlačidlo, dostal partnerku okamžite a mohol sa rozmnožiť. Keď stlačil červené tlačidlo, dostal maličkú dávku kokaínu, ktorá mala simulovať potešenie podobné tomu sexuálnemu.

Ktoré tlačidlo si vybral teraz? Zase červené! Opäť zafungoval princíp zachovania energie. To isté potešenie ako pri sexe, no nemusel vynaložiť extra energiu.

Podobné experimenty dopadli rovnako. Keď dali na výber samcovi holubovi medzi kokaínom a partnerkou, vybral si kokaín. Keď dali na výber laboratórnej kryse medzi kokaínom a jedlom, vybrala si kokaín. Dokonca aj v prípade, keď už bola blízko smrti vyhladovaním!

Centra pôžitku v mozgu sú navrhnuté k tomu, aby nás odmenili za veci, ktoré nám pomáhajú prežiť alebo sa rozmnožiť. Kokaín nepomáha ani k jednému cieľu, no stimuluje centrá pôžitku a umelo vyvoláva pocit blahobytu. Poskytuje väčší pôžitok, čiže to je silnejší signál úspechu ako jedlo alebo sex.  

Všetky tieto prípady naznačujú niečo znepokojujúce. Zvieratá prežívali pocity spojené s enormným evolučným úspechom, no pri tom ich správanie bolo deštruktívne. Môže za to aj to, že ľudia zmanipulovali ich prostredie. V ich prirodzenom prostredí sa kokaín nevyskytuje a ich mechanizmus tam funguje dobre.

Sú ľudia iní ako zvieratá?

Možno si hovoríš, že porovnávať ľudí takto s vtákom zavretým v klietke je prehnané. Ale, po prvé, zvieratá majú podobné mechanizmy motivácie ako my. A po druhé, žijeme v dobe, ktorá nepripomína takmer nič z prostredia, v ktorom sme sa vyskytovali po milióny rokov.

Určite si už postrehol správy o epidémií obezity, závislostí, srdcových chorôb, depresií atď. O ničom takom za celú históriu ľudstva nevieme. Môžeš teraz viniť ľudí za to, že sa nevedia kontrolovať. Ale nemôže za to aj to, že sa nachádzame v úplne inom prostredí? V prostredí, ktoré navádza naše mechanizmy prežitia a reprodukcie zlým smerom?

V druhej časti ti predstavím pascu potešenia, ako presne funguje a ako sa prejavuje v bežnom živote. Zistíš, ako nás mechanizmy predstavené v tomto článku v nej udržujú proti našej vôli, či bez nášho vedomia. Nakoniec sa pozriem na jej dôsledky a čo s tým môžeš robiť.

Prejdi na druhý článok tu.

 

Tento dvoj-článok je z veľkej časti inšpirovaný knihou The Pleasure Trap: Mastering the Hidden Force that Undermines Health & Happiness od autora a psychológa Douglas J. Lisle, PhD.


Ak sa ti článok páčil, zdieľaj ho so svojími priateľmi! A ak nechces zmeškať ďalšie články, prihál sa na náš e-malový odber.

Neváhaj sa podeliť s tvojimi názormi a skúsenosťami v komentároch pod článkom.