Dopamínové klamstvo: ako ťa dopamín núti robiť aj to, čo nechceš

Dopamín. Ak si niekedy počul o nejakej chemickej látke pôsobiacej v mozgu, pravdepodobne to bol on. Je to rocková hviezda medzi nimi.

V tomto článku sa dozvieš prekvapivý spôsob, akým dopamín ovláda tvoj život. Ak si nedáš pozor, môže ti ho zničiť. Na druhej strane, život bez neho by bol utrpením. Ako je to možné?

Na to, aby sme to rozlúštili, musíme ísť pekne po poriadku.

Dopamín je organická chemikália, prirodzene sa tvoriaca a vyskytujúca v mozgu. Je to chemický posol, ktorý pomáha pri prenose signálov v mozgu a ďalších životne dôležitých oblastiach.

Je bežne označovaný ako zdroj odmeny, potešenia a príjemných pocitov, pretože sa vyplavuje v mozgu počas nich. No ukazuje sa, že to nemusí byť tak celkom pravda.

Poďme sa najprv pozrieť na to, prečo je označovaný za chemikáliu potešenia.

Veľavravné pokusy na krysách

Poviem ti o slávnom experimente s krysami od vedcov Olds a Milner z roku 1954. Títo dvaja páni implementovali krysám do mozgu elektródy, ktoré mali vysielať impulzy do oblasti spojenej s trestom.

Predpokladali, že keď im vyšlú elektrický šok do mozgu, krysy si spoja nepríjemný pocit s činnosťou, ktorú práve robili a budú sa jej vyhýbať.

No stal sa pravý opak. Vyzeralo to, že krysy robia všetko preto, aby tie impulzy dostali. Žeby mali nejakú vzorku sadistických krýs?

Nakoniec sa ukázalo, že elektróda v mozgu bola upevnená chybne na susednú časť mozgu, ktorá musela mať niečo s odmenou, nie trestom.

Rozhodli sa testovať túto hypotézu a spravili sériu rôznych pokusov, ktoré nakoniec priviedli až do extrému.

Keď vyhladované krysy dostávali šoky, jedla sa ani nedotkli, aj keď ho mali pred nosom.

Hádaj čo sa stalo, keď im experimentátori nainštalovali do klietky páčku, ktorou si mohli túto časť mozgu stimulovať samé. Stláčali ju každých 5 sekúnd až pokým neskolabovali od vyčerpania!

Následne nainštalovali dve páčky naproti sebe a krysy ich museli stískať striedavo, aby to fungovalo. Potom medzi nich dali elektrizovanú mriežku, po ktorej museli prebehnúť. Odradilo ich to? Ani z ďaleka. Behali po nej, až kým im nezhoreli nohy.

Vyzeralo to, že objavili niečo strašne motivujúce a uspokojujúce, inak by to krysy nerobili. Zistilo sa, že elektrické impulzy do tej časti mozgu simulovali nával dopamínu, ktorý tam normálne prúdi. To vyzerá ako jasný dôkaz, že dopamín spôsobuje potešenie.

Ľudia na to reagovali podobne

Dokonca, v čase keď to ešte nebolo zakázané, podobný pokus spravili aj s ľuďmi. Dali im do ruky zariadenie, ktorým si mohli aktivovať tú istú časť mozgu, ako krysy. Prekvapivo, vyskytli sa podobné symptómy.

Ľudia to obsesívne stískali a nechceli s tým prestať. Jeden účastník búrlivo protestoval, keď chcel experimentátor ukončiť pokus. Ďalši sa ani nedotkol pripraveného jedla počas prestávky aj keď tvrdil, že je hladný. Nechcel to prestať stláčať. Ďalši po vypnutí prúdu to stlačil ešte 200-krát, až kým ho nezastavili.

Všetko nasvedčovalo tomu, že dopamín je hlavným zdrojom potešenie. Ľudia a zvieratá boli schopí robiť takmer čokoľvek, len aby stimulovali oblasť mozgu, kam prúdi dopamín.

Avšak niečo tu nesedí

Existujú štúdie, v ktorých vedci zámerne zablokovali pôsobenie dopamínu v mozgu, no napriek tomu, ľudia aj zvieratá naďalej zažívali pocit pôžitku.

Ľudia, ktorí majú chorobu nazvanú adhedonia, stav kedy človeka nič neteší a doslova nemá motiváciu robiť nič, majú vážny deficit dopamínu. No stále sú schopní cítiť príjemné pocity.

Ešte jeden klinec do rakvy. V časti mozgu, ktorá bola považovaná za centrum potešenie a odmeny sa môže dopamín aktivovať aj počas zážitkov, ktoré vyvolávajú odpor a averziu.

Ak by teória o tom, že dopamín je zdroj pôžitku bola správna, ľudia by nemali zažívať príjemné pocity bez jeho prítomnosti. To sa neosvedčilo. Dôkazy o tom, že dopamín nehrá hlavnú rolu potešiteľa je veľa a momentálne je to široko akceptované medzi neurovedcami.

Aká je potom úloha dopamínu?

Dopamín ako taký nemá žiadne vlastnosti, ktoré niečo spôsobujú. V podstate len prenáša informácie a všetko záleží od toho, v ktorých častiach mozgu pôsobí. Navyše, dopamín hrá významnú rolu pri učení a pamätaní, koncentrácií, spánku, pohybe a mnohých ďalších veciach.

Nepopierateľne, dopamín sa vyskytuje takmer vždy pri pocitoch pôžitku. Ak nie je zodpovedný za potešenie, aká je potom jeho úloha?

Predstav si, že si ešte nikdy nejedol čokoládu, alebo čokoľvek, čo zbožňuješ. Nevieš, čo od toho očakávať a tvoj mozog je v pokoji. Dáš si svoj prvý kúsok a zažiješ neuveriteľný pôžitok. Dopamín vystrelí až do nebies.

Dopamín zaznamená v tvojom mozgu niečo ako: toto bolo fantastické, v budúcnosti to chcem opakovať zase. Hrá významnú úlohu v tom, že si zapamätáš ten zážitok a všetko čo sa s ním spája.

Nabudúce keď zbadáš túto čokoládu, alebo len jej logo, či miesto, na ktorom si ju jedol, tvoj mozog spozornie a začne očakávať, že zase príde ten nával pôžitku.

Hladina dopamínu v tvojom mozgu zase vystrelí, avšak už nie vtedy, keď tu čokoládu budeš jesť. Vystrelí v momente, keď ju začneš očakávať. Nával dopamínu spôsobí, že po tej čokoláde začneš túžiť.

Vráťme sa teraz naspäť k experimentu s ľuďmi. Pár ľudom s poruchami nechali prístroj na samo-stimuláciu „centra odmeny“, pretože verili, že ten prístroj im pomôže. Predpokladali, že tie šoky vyvolávajú u ľudí euforicky pôžitok.

Ľudia sa počas šokov cítili dobre. Ale zároveň, ako sa jeden človek z pokusov vyjadril, tento zážitok je intenzívne frustrujúci. Napriek častému, občas zúrivému stláčaniu tlačidla, nikdy nebol schopný dosiahnuť pocit uspokojenia. Avšak neustále cítil, že je veľmi blízko k tomu, aby ho zažil.

Akoby mu mozog napovedal, stlač to ešte raz a stane sa niečo úžasné. Avšak to stláčanie samo o sebe nikdy neprinieslo uspokojenie.

Presne ten istý mechanizmus ma zabudovaný v hlave každý.

Dopamín je motivátor

Nával dopamínu v danej časti mozgu nespôsobuje potešenie, ale sľubuje zážitok potešenia. Je súčasťou zabudovaného systému v mozgu, ktorý ťa má namotivovať k činom. Nával dopamínu ťa nikdy neurobí šťastným, či spokojným.

Keď tvoj mozog zaregistruje možnú odmenu, možnosť toho, že sa budeš cítiť dobre, vyplaví sa v ňom dopamín. Ten napovie zvyšku mozgu čomu venovať pozornosť a o čo sa snažiť.

Tento dopamínový nával pocítiš ako vzrušenie. Si v uchvátený a si v strehu. Rozpoznal si možnosť cítiť sa dobre a si ochotný pracovať pre ten pocit. Pocítiš túžbu, chcenie, žiadostivosť.

Často je to sprevádzané pocitom frustrácie a úzkosti z toho, že svoj objekt túžby ešte nemáš, čo ťa má taktiež motivovať k činu, aby si odstránil ten nepríjemný pocit.

Občas je to pocit, ako keby objekt tvojej túžby bola jediná vec, ktorá ťa dokáže spraviť šťastným. Ako keby išlo o život. Prestaneš sa ovládať.

Never všetkému, čo ti dopamín hovorí

Ako si si  isto všimol, to že ťa dopamín namotivuje k akcii ešte neznamená, že vec po ktorej začneš túžiť je prospešná pre tvoj život.

Prejedanie sa nezdravými jedlami, aj keď si praješ schudnúť. Nekonečné rolovanie Facebooku miesto produktívnej práce. Impulzívne utrácanie, aj keď sa snažíš šporiť. To všetko sú príklady z nekonečného množstva, kedy ťa dopamín tak trochu napáli.

Dosávaš nutkavú túžbu to urobiť, no tieto činnosti z dlhodobého hľadiska vedú k nespokojnosti, nešťastiu a často sabotujú tvoju snahu. Presný opak toho, čo si od toho sľubuješ.

Predtým, ako začneš dopamín odsudzovať

Tento proces motivácie k činom nie je zlý. Ľudia s poruchami súvisiacimi s dopamínom doslova nemajú chuť žiť. Nič ich nemotivuje. Život bez dopamínu by bol o ničom.

Navyše, tento systém v mozgu stovky tisíce rokov pomáha ľuďom a zvieratám prežiť. Tým, že v nás vyvoláva chcenie, nás motivuje k činom. Bez neho by sme netúžili ani po jedle, ani po sexe. Pravdepodobne by sme vyhynuli. No dosaď ho do dnešnej doby plnej intenzívnych stimulov a máš recept na katastrofu.

Epidémia obezity, dlhov, závislostí, depresií a zdravotných problémov. Silne pochybujem, že to je to, čo ľudia chcú. Nechali sme sa napáliť dopamínom!

Sľuby menej utrácať, zdravšie sa stravovať, viac cvičiť alebo prestať fajčiť si dávaš s chladnou hlavou.

Ale spomeň si, čo s tebou spraví dopamín. Už len pri pomyslení na niečo v tebe môže vyvolať obrovskú túžbu to mať a zároveň úzkosť z toho, že to ešte nemáš. Ten pocit ti napovedá: sprav to a zažiješ intenzívne šťastie a úľavu.

Sľub zdravej stravy v takom stave nemá veľkú šancu. Odložíš to na zajtra. No zajtra ti zase dopamín zaplaví mozog.

Podobáme sa viac na krysy, ktoré neustále stláčajú páku aj za cenu, že im zhoria nohy, ako na racionálnych ľudí. A ľudia, ktorí chcú tvoje peniaze o tom vedia.

Vývojári hier a aplikácií, ľudia z marketingu, či výrobcovia jedla nastavujú svoje produkty tak, aby vyvolali čo najväčšiu dopamínovú odozvu. To veci len zhoršuje.

Existuje cesta von z tohto bludného kruhu?

Ako som spomínal, obmedzovať dopamín v mozgu by malo veľa nechcených vedľajších účinkov.

Čo môžeš urobiť je, naučiť sa rozlišovať, ktoré činnosti naozaj vedú vo výsledku k pocitu spokojnosti, a ktoré nie. Utriediť si, ktoré veci ťa približujú k tvojim cieľom, a ktoré nie.

Už len to, že o tom vieš, zvýši šancu, že odoláš nutkaniu v budúcnosti. Budeš si vedomý, že často to je pasca.

Táto téma je príliš obsiahla, aby som ju mohol vtesnať do jedného článku. O tom, aké ďalšie účinky na tvoj život má dopamín a čo s tým môžeš robiť napíšem nabudúce.

Pre teraz pamätaj, že pocit túžby je spôsobený záplavou dopamínu v tvojom mozgu, ktorá dokáže vyvolať veľké, priam neodolateľné nutkanie.

Tento pocit ti sľubuje odmenu a uspokojenie, ale často vedie k pravému opaku. Preto by si mal byť v strehu, kam ťa to v skutočnosti vedie.


 

Ak sa ti článok páčil, zdieľaj ho so svojimi priateľmi. A ak nechceš zmeškať ďalšie články, pridaj sa k naším e-mail odberateľom.

Ktoré dopamínové výzvy sú pre teba najťažšie? Aké stratégie používaš, aby si odolal nutkaniu? Podeľ sa s tvojimi skúsenosťami v komentároch pod článok!